HORMÓNY

 

Čo sú hormóny?

Názov „hormón“ má svoj pôvod v gréckom slove „hormaó,“ ktoré znamená poháňam, ale aj povzbudzujem. Hormóny sú organické látky, ktoré v živom organizme vytvárajú žľazy s vnútornou sekréciou (v endokrinných žľazách): v hypofýze, nadobličkách, semenníkoch, vaječníkoch, štítnej žľaze, pankrease a prištítnych telieskach. Vylučujú sa do krvi, miechy a mozgovomiechového moku (inkrét). Sú látkami a nositeľmi informácií pre cieľové orgány a tkanivá. Vyznačujú sa cieleným účinkom už aj pri veľmi nízkych koncentráciach a v tele pôsobia ako chemické regulátory a biokatalyzátory. Hypofýza a hypotalamus okrem svojej práce vykonávajú aj kontrolu endokrinného systému. Pomocou chemického dorozumievania riadia činnosť ostatných žliaz: vylučujú hormóny, ktoré stimulujú ostatné orgány k väčšiemu výkonu, alebo ich práve naopak pritlmujú. Prenos hormónov a ich funkcia

Hormóny sú v tele prenášané krvou k rôznym orgánom, na ktoré potom špecificky pôsobia. Pomáhajú regulovať látkovú premenu. Vďačíme im aj za reakciu na hlad, stres, ale i choroby. V organizme človeka fungujú akési vnútorné hodiny nastavené na 24 hodín. Súčasťou nastavenia organizmu je aj aktivita počas dňa a spánok počas noci. Taktiež mnohé hormóny, ktoré sa v našom organizme vylučujú, sú závislé na tomto nastavení a súvisia práve so spánkom. Napríklad rastový hormón, veľmi dôležitý v období detstva a dospievania, sa vylučuje počas fázy hlbokého spánku.
Hormóny majú v tele na starosti značné množstvo funkcií - okrem metabolizmu aj fyzický a psychický vývoj. Kontrolujú rast, energetickú výkonnosť, biochemickú činnosť tela, napríklad trávenie, a sexuálny vývin a jeho fungovanie. Takisto pomáhajú telu vyrovnať sa so stresom, nebezpečenstvom či únavou. Porucha v tvorbe hormónov môže poznačiť tak fyzický, ako aj psychický vývin.

Funkcie jednotlivých hormónov


Existuje veľké množstvo najrôznejších hormónov ktoré majú najrozličnejšiu funkciu na príklad: adrenalín, inzulín či somatotropín a somatomedín. Na počiatku puberty začína hypotalamus vylučovať GnRH, ten navodí tvorbu LH a FSH v hypofýze. LH a FSH putujú krvou do vaječníkov či semenníkov ktoré produkujú pohlavné hormóny. Výskyt pohlavných hormónov v krvi zas spätne pôsobí na hypofýzu. Malé množstvo androgénov je tiež produkované kôrou nadobličiek. U oboch pohlaví sú zastúpené všetky pohlavné hormóny. Pre mužov sú však dominantné androgény z ktorých je najdôležitejší testosterón. V ženskom organizme dominujú estrogény a progesterónyPohlavné hormóny ďalej vplývajú na cieľové tkanivá a spôsobujú ich diferenciáciu ženským či mužským smerom.
Estrogény sú hormóny, ktoré naše telo vytvára a vyžaduje pre správny rast a vývoj, sú dôležité ako pre zdravie žien, tak aj mužov. Sú nevyhnutné pre ženský reprodukčný systém, pre zdravé kosti, srdce a mozog.
Rastový hormón neovplyvňuje iba rast do výšky, ale aj vývoj vnútorných orgánov alebo duševný rozvoj. Štítna žľaza má na starosti okrem iného vývoj centrálneho nervového systému. Pre jej činnosť je dôležitý jód. V nej sa produkujú hormóny, ktoré v mladosti riadia rast a telesný vývoj a taktiež majú rozhodujúci podiel na regulácii procesov spaľovania v tele.
STH patrí medzi proteoanabolické hormóny. Je to hormón vylučovaný hypofýzou (podmozgovou žľazou). Prirodzený vzostup hladiny rastového hormónu je možné sledovať v prvých hodinách po zaspaní. Štúdie ukazujú, že zvýšenie hladiny STH nasleduje aj po tréningovej námahe a iných formách stresu. STH ovplyvňuje proces syntézy bielkovín. Pri námahe je schopný chrániť telesné bielkoviny a zvýšiť utilizáciu dodaných bielkovín, zároveň je schopný zvýšiť premenu tukov.
Je dokázané, že tréningovou námahou sa zvyšujú hladiny hormónov. Zvýšené hladiny hormónov, dobre zostavená výživa a dostatok času na regeneráciu sú zodpovedné za svalový rast ako odpoveď na tréning.
Odbúravanie sacharidov vychádza výlučne z glykogénu alebo voľnej glukózy. Hlavnú úlohu v tomto procese zohráva pečeň, ktorá je orgánom syntetizujúcim a zároveň i zásobným. Hladinu krvnej glukózy veľmi presne regulujú rôzne hormóny. Tieto hormóny zasiahnu výkonný orgán (pečeň), ktorý syntetizuje pri nadbytku sacharidov glykogén. Tak si dokáže vytvárať zásobu, z ktorej sa pri akútnom nedostatku sacharidov (energie) odvádza glukóza späť do krvi. Týmto dochádza neustále k prestavbe medzi glykogénom a voľnou glukózou. Druhou dôležitou úlohou pečene je syntéza glukózy (glukoneogenéza) najmä z produktov odbúravania bielkovín (z uhlíkového skeletu glukoplastických aminokyselín). Okrem toho sa k resyntéze glukózy využíva kyselina mliečna (ak je k dispozícii) a čiastočne aj galaktóza a fruktóza.
Aj látkovú premenu vápnika regulujú hormóny (parathormón, kalcitonín, estrogény, gestagény, androgény) a vitamín D. Tieto hormóny sprevádzajú vápnik na jeho ceste od príjmu v potrave cez vstrebávanie do krvi, transport do kosti až po jeho spätné uvoľnenie z kosti do krvi. Vyhovujúce množstvo vápnika v organizme udržujú obličky a črevo, ktorými sa vápnik vylučuje z organizmu.
Moč vzniká v obličkách a jeho množstvo tiež regulujú hormóny. Ak sa krv stáva príliš koncentrovanou, hypofýza zvýši tvorbu antidiuretického hormónu.Ten zníži množstvo tvoreného moču a prispieva tak k šetreniu telesných tekutín. Ak je krv príliš zriedená, hladina „ADH“ klesá a zvyšuje sa tvorba moču.
Všetky zmeny, ktorými v puberte prechádzate vnútri aj navonok, sú tiež spôsobené práve hormónmi. Regulujú rast i vývoj rozmnožovacieho ústrojenstva. Zodpovedajú za dozrievanie reprodukčných orgánov. Puberta je čas premeny - telo sa mení a aj pohlavné hormóny sa odteraz produkujú vo väčšom množstve ako predtým. Kým sa tvorba hormónov neustáli na určitej úrovni, môže ubehnúť nejaký čas. Medzitým sú produkované raz väčšie, raz menšie množstvá hormónov. Na jednej strane sú mazové žľazy aktivované pohlavnými hormónmi, ktoré stimulujú ich rast a podporujú ich aktivitu. Pritom však mazové žľazy často najprv prekročia mieru únosnosti, hlavne vtedy, ak je súčasne prítomné aj dostatočné množstvo práve spomenutého enzýmu. Po dlhšom čase sa ale dostaví hormonálna rovnováha tak, že sa väčšinou aj produkcia mazu spomalí na normálnu úroveň.
Vplyv hormónov zasahuje aj duševnú oblasť ľudského života. Smiech vyvoláva v mozgu chemické reakcie, ktoré vedú k zvýšenej produkcii prirodzených "tlmičov" bolesti, čím sa odstraňujú stresové hormóny. Smiech vyvoláva aj vyššiu tvorbu interleukínu 2, látky, ktorá zvyšuje našu odolnos Na druhej strane naše telo vylučuje plačom stresové hormóny a škodlivé látky. Názor, že hormóny sú výlučne záležitosťou žliaz s vnútorným vylučovaním nie je presný. Niektoré hormóny produkujú napríklad aj steny ciev alebo orgány v zažívacom trakte. Hlavným koordinátorom chemickej továrne v človeku je podmozgová žľaza - hypofýza. S hypotalamom tvoria akési riadiace centrum výroby hormónov. Keď v tele zaregistrujú zvýšenú hladinu hormónov, vyprodukujú ďalší hormón, inhibítor, ktorý signalizuje príslušnej žľaze, že je čas tvorbu patričného hormónu spomaliť. Naopak, keď v tele nejaký hormón chýba, produkcia hormónov stimulátorov zabezpečí zvýšenie jeho produkcie.
Medzi najčastejšie choroby, ktoré v spolupráci s inými odborníkmi riešia endokrinológovia, patria obezita, osteoporóza (rednutie kostí) a diabetes mellitus, čiže cukrovka. Samotné poruchy - nedostatok alebo nadprodukcia hormónov - často nemávajú typické príznaky a lekári potrebujú k stanoveniu správnej diagnózy dlhší čas.

Hormonálne poruchy

Ak pri nejakej poruche zlyhá prirodzená tvorba hormónov, musia sa nahradiť prirodzenými alebo syntetickými prípravkami. Takéto náhradné riešenie môže mať aj nežiadúce vedľajšie účinky.Ako príklad takýchto účinkov možno uviesť nadmerné rozvinutie sekundárnych pohlavných znakov: pri podávaní estrogénov sa mužom zväčšujú prsné žľazy, na druhej strane ak ženy užívajú androgény, hrubne im hlas a rozširuje sa telesné ochlpenie. Estrogény ovplyvňujú aj zrážavosť krvi; zvýšenou tvorbou krvných zrazenín môžu zapríčiniť infarkt, mozgové príhody alebo trombózu žíl dolných končatín. Deťom sa hormóny podávajú vtedy, keď porucha žľazy bráni tvorbe dostatočného množstva prirodzeného hormónu. Najčastejšie sa stretávame s nedostatočnou tvorbou hormónu stimulujúceho štítnu žľazu, rastového hormónu a inzulínu. Čo hormóny dokážu ovplyvniť?

Ženské hormóny dokážu podmieniť napríklad zmenu tvaru mužského tela na ženský: spôsobia zaoblenie bokov a rysov tváre a tiež rast pŕs. U rysov tváre dochádza k zmene tvaru líc a mäkkých tkanív! S rastúcim vekom klesá efekt hormónov na rast pŕs. U ochlpenia tváre hormonálna terapia môže: spomaliť rast, výrazne obmedziť pigmentáciu ~ zosvetliť chĺpky, obmedziť hrúbku ochlpenia. Vo výnimočných prípadoch, ak sa s terapiou začalo iba krátko po alebo počas puberty pacienti udávajú veľmi výrazný útlm rozsahu ochlpenia. Zmeny sa stávajú nezvratnými po 6-12 mesiacoch. Po dvoch rokoch sa proces začína spomaľovať a asi po piatich rokoch je takmer úplne ukončený. Vo všeobecnosti platí čím skôr sa s hormonálnou terapiou začne tým je efektívnejšia. Najviditeľnejší rozdiel je v rozmedzí medzi pubertou a 25 rokom života potom sa rozdiely postupne stierajú. Hoci u nás to nie je bežné v niektorých krajinách sa u pacientok ktoré sa zmeny pohlavia dožadujú už od ranného detstva začína so súhlasom rodičov s hormonálnou terapiou už na prahu puberty a SRS potom absolvujú asi v 16-17 rokoch. Tým sa prakticky vylúči potreba epilácie ochlpenia a zamedzí mutácia hlasu, atď.

Čo hormóny nedokážu ovplyvniť?


Hormóny a anti-hormóny podávané po narodení v nedokážu spôsobiť zmenu pohlavných orgánov na orgány opačného pohlavia! Tak isto, hormóny podávané po puberte nedokážu zmeniť mužský hlas na ženský! Tento efekt môže nastať výhradne v prípade ak sú gonády funkčne menejcenné prípadne boli obe odobraté či poškodené ešte pred pubertou. Hormóny podávané po puberte nedokážu úplne zastaviť rast ochlpenia na tvári.

 

 

 

 

POUŽITÉ ZDROJE : http://www.ludske-telo.estranky.cz/clanky/hormony/hormony.html