CIEVY

 

 

V ľudskom tele sa nachádzajú tri základné druhy ciev: tepny, žily a lymfatické cievy. Všetky vyzerajú ako gumené potrubie s mnohými vetvami a rôznym priesvitom. Tepny sú na pohľad ružové a na pohmat pružné, žily sú namodralé a mäkšie než tepny. Lymfatické cievy sú nažltlé. Najmohutnejšou cievou v tele je srdcovnica (aorta). Tepny sa vetvia na tenšie tepničky a nakoniec na vlásočnice, široké rádovo mikrometre. Najmohutnejšou žilou je horná a dolná dutá žila.

Lymfatické cievy vznikajú slepo medzi bunkami, zlievajú sa do väčších ciev a napokon ústia do hornej dutej žily.

 

Akú majú úlohu

 Krvné cievy slúžia na transport krvi v tele. Človek má tzv. uzatvorený krvný obeh. To znamená, že krv prúdi iba v cievach a nevylieva sa náhodne do tela. Tepny vedú krv od srdca. Žily vedú krv k srdcu. Lymfatické cievy zbierajú lymfu v medzibunkových priestoroch a odvádzajú ju do žilového systému. Naše telo sa skladá z dvoch prepojených krvných okruhov – pľúcneho (malého) a telového (veľkého) obehu. Pľúcny obeh privádza neokysličenú krv do pľúc, kde sa stenami kapilár vylučuje oxid uhličitý (odpadový plyn) a prijíma sa kyslík, okysličená krv sa potom vracia do srdca - ľavej srdcovej predsiene. Odtiaľ tečie krv do ľavej komory. A z nej je vypudzovaná do srdcovnice (aorty). Aorta sa postupne vetví na menšie tepny, ktoré vedú okysličenú krv k jednotlivým orgánom, svalom a kostiam. Tepny sa postupne vetvia na stále menšie a menšie tepničky a nakoniec na vlásočnice, aby sa okysličená krv mohla dostať ku každej bunke. Predaním kyslíku v bunkách sa krv odkysličí a červené krvinky namiesto kyslíka naviažu na seba oxid uhličitý a do krvi sa vylúčia z buniek i ostatné dôležité, ale aj odpadové látky. Následne je odkysličená krv vedená vlásočnicami do žiliek, žíl a nakoniec do hornej a dolnej dutej žily, ktoré ústia do srdca, do jeho pravej predsiene, odkiaľ prúdi krv do pravej komory a z nej opäť do pľúc.

 

 

POUŽITÉ ZDROJE: http://detskechoroby.rodinka.sk/index.php?id=421