IMUNITA

 

 

Naše telo je sústavne vystavované mnohým faktorom, ktoré za určitých okolností dokážu spôsobiť ochorenia. Vďaka tomu sme si postupne vyvinuli zložitý systém obrany voči miliónom potenciálne škodlivých organizmov a činiteľov, ktoré by mohli kedykoľvek napadnúť naše telo.

 

Škodlivosti škodlivé:

·         baktérie

·         vírusy

·          parazity

·         plesne a huby

·         celý rad chemických toxínov

·         radiácia


Aby sa naše telo dokázalo brániť pred týmito nebezpečnými pôvodcami chorôb, vyvinulo si obranný systém – imunitný systém, ktorý je mimoriadne zložitý. Počas svojho vývoja si tento systém vytvoril viacero mechanizmov na rozpoznávanie cudzorodých a nežiaducich látok v tele a následné zneškodnenie.

Popri ňom v harmónii existuje rovnako dôležitý kontrolný mechanizmus, vďaka ktorému sa imunitný systém aktivuje len vtedy, keď je to nevyhnutné a na taký dlhý čas, aký je potrebný na to , aby pôvodca neohrozoval zdravie.

Imunita je súhrn obranných mechanizmov, ktorými sa organizmus bráni proti vonkajším škodlivým činiteľom, látkam a organizmom vnikajúcim do tela.

Hlavným znakom imunitného systému je to, že sa môže adaptovať a že si môže pamätať a rozpoznávať „sám seba“ čiže za normálnych podmienok nezasahuje proti vlastným zdravým tkanivám. Schopnosť odolávať najmä škodlivým vonkajším činiteľom sa vyjadruje mierou imunity, ktorú človek môže zdediť, a vtedy je reč o prirodzenej (vrodenej) imunite, alebo získať a vtedy hovoríme o získanej  imunite.    

 

Imunitný systém – nemá svoju presnú adresu v ľudskom tele, hovorí sa, že je difúznym orgánom. Bunky sa nachádzajú a voľne cirkulujú v krvi a miazge (lymfe) alebo sa nachádzajú v tkanivách a orgánoch. Tieto sa delia na: primárne, v ktorých sa vytvárajú (kostná dreň, týmus) a sekundárne, do ktorých sa dostávajú a ďalej vyvíjajú podľa potreby (slezina, lymfatické uzliny, Peyerove plaky a apendix v slepom čreve)
Lymfatický systém je dôležitou zložkou imunitného systému.

 

Ako funguje imunita

 Donedávna boli vedci a lekári presvedčení, že IS v podstate reguluje sám seba pomocou spätnej väzby. Posledné výskumy v imunológii potvrdili úzke prepojenie medzi psychikou, nervovým systémom a imunitou. Stresové, frustrujúce a konfliktné situácie môžu napomáhať pri vyvolaní patologickej reakcie alebo ochorenia. Nervové zmeny sú schopné ovplyvniť IS a naopak, poruchy imunity sa prejavujú aj na psychickom stave postihnutého. Súčasne vznikol nový lekársky odbor, ktorý sa zaoberá práve týmto fenoménom- psychoneuroimunológia. Z toho vyplýva, že základom funkcie imunity je zložitá a dynamická komunikačná sieť. Pri kontakte s cudzou látkou imunitné bunky začnú produkovať chemické látky, ktoré umožňujú bunkám regulovať svoj vlastný rast a správanie, zmobilizovať ďalšie bunky a nasmerovať ich na problematické postihnuté miesta. Orgány imunity sú rozmiestnené v celom tele a spolu s nervovým, srdcovým, pohybovým a tráviacim systémom zaisťujú harmonickú činnosť organizmu ako celku.

 

POUŽITÉ ZDROJE: https://zdravedieta.rodinka.sk/index.php?id=imunitny-system0